Potravinári dôrazne žiadajú Hegero-Matovičovu vládu pomôcť s dopadmi vysokých cien energií: Rezeň už nemusí byť samozrejmosťou. Jogurty, tvaroh a syry sa môžu stať nepredajnými. „Na čo vlastne čakajú európski lídri, čo vlastne robí Ursula von der Leyenová?,“ pýta sa prezident Potravinárskej komory Slovenska

26.09.2022 | 08:15
  5
V priebehu minulého týždňa sa objavilo niekoľko správ, ktoré zelektrizovali ľudí – z roka na rok zdražel chlieb o celú jednu tretinu. Slováci kupujú tretí najdrahší chlieb v Európe, pričom pekári vzápätí ohlásili zdražovanie o ďalších niekoľko desiatok percent. Signál o prudkom zvýšení cien vyslali chovatelia ošípaných aj mäsiari. Nedeľný rezeň už pre mnohých nemusí byť samozrejmosťou.

Ľudia budú mať možno teplo v bytoch, ale nebudú si mať za čo kúpiť potraviny. Taký odkaz poslali vláde potravinári z valného zhromaždenia Potravinárskej komory Slovenska.

Tri mesiace pred koncom roka nevedia, s akými cenami energií majú v roku 2023 rátať pri výrobe potravín. Môže sa stať, že na bránach mliekarní sa objaví nápis: Nevykupujeme mlieko, lebo po troj- až štvornásobnom zvýšení cien elektriny a plynu budú jogurty, tvaroh, syry také drahé, že sa stanú nepredajnými.

Natíska sa otázka, koľko vlastne môže stáť chlieb, mlieko a mäso v roku 2023 a koľko potravinárskych fabrík vôbec zostane na Slovensku?

V priebehu minulého týždňa sa objavilo niekoľko správ, ktoré zelektrizovali ľudí – z roka na rok zdražel chlieb o celú jednu tretinu. Slováci kupujú tretí najdrahší chlieb v Európe, pričom pekári vzápätí ohlásili zdražovanie o ďalších niekoľko desiatok percent. Signál o prudkom zvýšení cien vyslali chovatelia ošípaných aj mäsiari. Nedeľný rezeň už pre mnohých nemusí byť samozrejmosťou.

Pod tlakom cien energií sa rúca pestovanie rajčín, vari jediného druhu zeleniny, kde sa podarilo jasne prevýšiť domácou produkciou dovoz z Európy a zo severnej Afriky. Ovocinári lákajú ľudí na samozber jabĺk, lebo nedokážu zaplatiť energie na preskladnenie jabĺk v klimatizovaných skladoch do leta budúceho roka. Situácia v potravinárskom priemysle, ale aj v poľnohospodár­stve, ktoré navyše utrpelo obrovské škody zo sucha, sa stáva neudržateľnou.

Vravíme vám, už nemáme čas

Vláda, daj agropotravinárstvu viac peňazí a nevyčkávaj už ani minútu. Tieto slová si vypočul minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan predposledný septembrový týždeň niekoľkokrát.

Poľnohospodárov a do istej miery aj spracovateľov mlieka a mäsa uspokojil, keď oznámil, že vláda poskytne poľnohospodárom 50 miliónov eur na záchranu stád dobytka a ostatného rožného statku, aby bolo za čo nakúpiť krmivá a udržať pri živote beztak preriedené stáda zvierat. Veď na Slovensku zostalo už len 360 mliečnych fariem. Ak ich neudržíme, padne jedna z posledných potravinových istôt krajiny.

Pomoc by mala byť vyplatená ešte v priebehu roka, inak nemá význam. Na porovnanie, odškodné za sucho v roku 2017 prišlo na účet až v roku 2019. Konečne si vláda uvedomila, že kto včas dáva, dva razy dáva. Lenže potravinárov oblieva studený pot zo stále neutlmených cien energií. Prezident potravinárskej komory Daniel Poturnay jasne sformuloval, na čo odvetvie najviac čaká.

„Potrebovali by sme od Európskej komisie počuť, že nedovolí rozvrátiť európske hospodárstvo kvôli vysokým cenám energií. Pokiaľ túto správu nie je schopná poslať komisia, chceme ju počuť na národnej úrovni, a to čím skôr! My sa rozhodujeme každý deň, či máme, alebo nemáme kúpiť plyn alebo elektrinu na budúci rok. Nemôžeme čakať, že máme nejaké ceny do konca roka, a vôbec nevieme, aké budú v roku 2023. Otázka naozaj stojí tak, či už nebolo neskoro,“ povedal Poturnay.

Branislav Cvik z banskobystrického Urpineru opísal náladu, ktorá vládne naprieč celým sektorom. „Dávame ľuďom jesť aj piť, ale situácia sa stáva neznesiteľnou, najmä pre malé a stredné firmy. Jedna z nich dostala v auguste faktúru za plyn na 220-tisíc eur, vlani pritom platila 35-tisíc eur. Takéto zdraženie je neúnosné a je nemysliteľné preniesť ho do cien výrobkov. Dokedy budeme ešte čakať na rozhodnutie Európskej komisie o cenách energií? Vari ešte aj v decembri budeme hovoriť čakáme, čakáme? Vravíme vám, už nemáme čas.“

Každý štát to vidí po svojom

Najbližšiu stredu 28. septembra sa majú zísť ministri členských štátov EÚ. „Predpokladám, že prídu s nejakými riešeniami, až potom budeme vedieť vyhodnotiť, či sú v súlade so slovenskými národnými požiadavkami, ktoré Európskej komisii úplne jasne formulujeme,“ odpovedal na výzvy potravinárov minister Vlčan.

Dodal, že medzitým vláda poslala do parlamentu návrh zákona, aby v krajnom prípade mohla v energetike vyhlásiť núdzový stav. Vyslovil presvedčenie, že v priebehu októbra by malo byť v otázke energií jasno.

„Tlačím to na každom rokovaní vlády. Uvedomuje si to premiér aj ostatní ministri,“ snažil sa upokojiť zneistených potravinárov minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.

Vlčan naznačil, že rokovania o skrotení rekordne vysokých cien energií na európskej úrovni vôbec nie sú jednoduché. Ani na nedávnom stretnutí európskych ministrov poľnohospodárstva v Prahe sa nestretol s pochopením, keď upozornil, že na Európu sa valí stometrová vlna cunami.

Rozdielny pohľad na riešenie energetickej otázky, a to aj v potravinárstve, súvisí predovšetkým s jeho rozdielnou úrovňou v jednotlivých krajinách EÚ.

Zdá sa, že sa hrá o čas, o to, kto vyjde z krízy posilnený a kto oslabený. V starých členských krajinách EÚ je potravinárstvo technologicky špičkovo vybavené odvetvie, ktoré je výnosné, veď EÚ je najväčším vývozcom potravín na svete. Vidno to aj na pultoch slovenských obchodov, 40 percent ponuky potravín je slovenského pôvodu, zvyšok je dovoz, a to práve z krajín EÚ.

Všetko stojí a padá na cene energií

Slovenské potravinárstvo nestačí držať krok so zahraničnou konkurenciou, technologicky je zaostalé a investičný dlh presiahol jednu miliardu eur. Ten by mali sčasti odpísať zdroje z európskych fondov, kde by sa malo do konca roka rozdeliť okolo 170 miliónov eur. Záujem o peniaze je obrovský – Pôdohospodárska platobná agentúra eviduje projekty v sume 265 miliónov eur. Potravinári v tejto súvislosti nabádali, že čas sú peniaze, Branislav Cvik odhadol, že inflácia z európskych zdrojov odhryzla už najmenej desať percent.

Situácia, v akej sa nachádza slovenské potravinové hospodárstvo, je naozaj nezávideniahodná tak pre samotných poľnohospodárov a potravinárov, ako aj pre rezort. Minister Vlčan mal síce mimoriadne opatrenia pre pôdohospodárstvo pripravené už v máji, ale vtedajší minister hospodárstva za SaS Sulík ich nebral do poslednej chvíle vážne.

Rozuzlenie energetickej hádanky príde v tom najlepšom prípade zrejme najskôr v októbri. Ak sa bude európske riešenie prekrývať so slovenskými záujmami, malo by to byť lepšie, ako keby mala krajina ísť do vlastných opatrení, myslí si minister Samuel Vlčan.

Šéf agropotravinárskeho rezortu naznačil, že zastropovanie napríklad cien elektrickej energie na úrovni 180 eur za jeden MW by sa ešte dalo premietnuť do ceny potravinárskych výrobkov.

Predstavy výrobcov potravín sú však úplne iné. Napríklad ovocinári hovoria, že maximom únosnosti pre preskladnenie jabĺk je cena 80 až 100 eur za MW. Bude stáť kilogram jabĺk tri eurá? Alebo ešte viac?

Kedy si posvieti Brusel na burzy?

Manažéri slovenských potravinárskych aj poľnohospodárskych firiem sa nevedia zmieriť s tým, že majú platiť štyrikrát viac za elektrinu ako tohto roku, keď už došlo k vlne zdražovania. „Za chrbtom našej mliekarne je jadrové elektráreň Mochovce, jeden MW elektriny tu vyrobia za 38 eur a my máme platiť na budúci rok triapolkrát viac ako tohto roku?! To je devastačné, nedá sa to vydržať,“ povedal generálny riaditeľ Levickej mliekarne Marian Šolty. „Naozaj môžeme prestať vykupovať mlieko a čo s ním potom urobia poľnohospodári?“

Unisono znel názor, že Európska komisia musí niečo urobiť s burzou v Lipsku. Prezident PKS Daniel Poturnay v tejto súvislosti porovnal situáciu po teroristickom zbombardovaní známych dvojičiek v New Yorku v roku 2001, kde jednou z prvých reakcií vlády USA bolo zastavenie obchodovania nielen na Wall Streete, ale na všetkých burzách. „Na čo vlastne čakajú európski lídri, čo vlastne robí Ursula von der Leyenová?“ pýtal sa Poturnay.

Európski lídri podľa slovenských potravinárov a poľnohospodárov až príliš podceňujú nielen súčasnú energetickú krízu, ale aj vývoj v najbližšom období. Celosvetový obchod je totálne narušený. Veľa sa hovorí o zásobovaní obilím v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine, ale stupňujúca sa sankčná vojna bude mať druhé dejstvo, a tým je nedostatok hnojív, ktoré sa vyrábajú z plynu (Duslo Šaľa hrozí totálnou odstávkou výroby) a ktoré sú zablokované v Rusku a Bielorusku. Upozornil na to Róbert Kovács zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Svet na budúci rok vyrobí menej obilia a potravín, rútime sa do obrovskej potravinovej katastrofy,“ dáva Kovács do pozornosti výhľad, ktorý zverejnila OSN. Situácia je zlá a môže byť ešte horšia, ak politici nebudú počúvať poľnohospodárov. Kováč ironicky dodal, že je najvyšší čas „prekovať pluhy na meče a vytiahnuť na Brusel, aby Európska komisia aj jej špecializované riaditeľstvá, najmä DG Agree, prišli k rozumu a robili politiku, ktorá nepovedie k potravinovým katastrofám“.

Autor: Jozef Sedlák

Zdroj: pravda.sk


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti